Esperanto nie je Fundamento | Rasťo Šarišský | 27. 06. 2024 | Mensa zoomovňa
MENSA Slovensko publikigis antaŭ 1 jaro en la Slovaka Ĉu en Esperanto?
Neniu ĝenro specifite.
Proponu ĝenrojn
Ni ne povas montri ĉi tiun filmeton al vi, ĉar viaj agordoj pri kuketoj ne permesas tion al ni.
Por rigardi kaj re-agordi viajn kuketojn, vizitu la paĝon Kuketoj.
Vi povas daŭre spekti la filmeton ĉe la originala platformo:
Originala paĝo
Spekti filmon ĉe Tubaro ne ŝtelas la spekton de Jutubo. La spekto enkalkuliĝas en ambaŭ Tubaro kaj Jutubo. Mi komprenas.
- 0 Spektoj
- Komentu!
- 0
Via ŝato/malŝato, ankaŭ viaj ĝenro-proponoj por ĉi tiu afiŝo estas konservita nur en Tubaro, ili ne estas sendataj ekster niaj serviloj. Simile, la statistikoj pri la afiŝo (spektoj, ŝatoj, komentoj ktp), ankaŭ aliaj atribuoj, ekzemple ĝenroj, venas de Tubaro mem. Ili neniel estas rilataj al tiuj ĉe la originala platformo. Mi komprenas.
Viaj signaloj pri problemoj rilate ĉi tiun afiŝon estos sendataj nur al la administrantoj de Tubaro. Ĉi tiu funkcio neniel estas rilata al ebla simila eco ĉe la originala platformo de la filmo. Por raporti problemon al la administrantoj de la originala platformo, uzu la raportofunkcion ĉe tiu platformo. Mi komprenas.
Priskribo
Lebo koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. A v lete tých jazykov popri cestovaní potrebuje človek dosť:-)
Esperanto je umelý jazyk, ktorý v roku 1887 vytvoril Ludwick Zamenhof a The Universal Esperanto Association je najväčšou organizáciou, ktorá tento jazyk propaguje.
Esperanto je v porovnaní s národnými jazykmi oveľa ľahšie a rýchlejšie naučiteľné, čo mu dáva veľkú výhodu. Podľa rôznych štúdií sa ukázalo, že tento jazyk je 5-10-krát ľahšie naučiteľný než národné jazyky. Na dobrej komunikačnej úrovni sa môžete naučiť do 3-6 mesiacov. Ľahko si ho osvojíte aj samoštúdiom (čo je obyčajne úplne zložité a aj nemožné pre väčšinu jazykov). Jazyk sa ľudia učia v rôznych krajinách, vo viac než 120 štátoch existujú kluby, skupiny, združenia esperantistov.
Slovná zásoba esperanta pochádza zväčša zo západoeurópskych jazykov, pričom jeho syntax a morfológia poukazuje na vplyv slovanských jazykov. Morfémy sa nemenia a dajú sa takmer bez obmedzenia kombinovať, čím sa vytvárajú slová rôznych významov. Esperanto má veľa spoločného s analytickými jazykmi, ku ktorým patrí napríklad čínština; naopak vnútorná štruktúra esperanta do istej miery odráža aglutínne jazyky, ako napríklad japončinu, svahilčinu a turečtinu.
V minulosti boli snahy o jeho presadenie ako povinného jazyka v celom svete, nuž, ale “živé” jazyky ho stále “valcujú”. Vlastne aj esperanto je živý jazyk. Len umelo vytvorený.
Už nám o ňom robil prednášku mensan, esperantista a propagátor Esperanta “vo výslužbe” Rastislav Šarišský, tak sa ho znova chceme opýtať, ako na tom esperanto je v súčasnosti. Povieme si o počiatkoch Esperanta, jeho zmenách a kedy prestalo byť projektom jedného muža.
